Faktory, ktoré sa podieľajú na vzniku závislosti uvádza Heller a kol. (1996) nasledovne:
- genetická dispozícia – vznik alkoholizmu môže byť geneticky podmienený. Závislosť od alkoholu sa nededí ako choroba, ale ako dispozícia k nej,
- osobnostná štruktúra postihnutého – vyskytuje sa u senzitívnych ľudí, pre ktorých sú charakteristické vlastnosti ako úzkostlivosť, citová nezrelosť, ambivalentný postoj k autorite, pocit samoty, viny, sebapodceňovanie, slabá psychická odolnosť pri neúspechu,
- prostredie a tolerantné postoje spoločnosti – šíreniu alkoholu napomáhajú spoločensko-ekonomické podnety, kultúrne tradície, náboženské obrady, špecifiká rodiny, životného štýlu, práce a najbližšieho okolia,
- droga – alkohol je droga, ktorá je u nás najviac rozšírená, voľne dostupná, cenovo prijateľná, ale predovšetkým legalizovaná,
- podnet – dôvody, rizikové faktory, ktoré „naštartujú“ cestu závislosti.
V súvislosti s konzumáciou alkoholu Kredátus (1995) uvádza niekoľko dôvodov, prečo človek začne piť:
- Siaha po alkohole v takých situáciách, ktoré sú pre neho vážne a kritické, akoby neriešiteľné (manželská kríza, osobné a pracovné problémy, nezamestnanosť). Keď zistí, že v alkohole nachádza úľavu, vyhľadáva ho častejšie. Postupne potrebuje väčšiu dávku a tak dochádza k návyku. Bez alkoholu sa necíti dobre, chýba mu istota.
- Začne konzumovať alkohol predovšetkým v snahe dosiahnuť stav uvoľnenosti, šťastia a bezstarostnosti. K takémuto požívaniu dochádza hlavne v spoločnosti kamarátov.
- Je to začiatok nadmerného užívaniu alkoholu u tých, ktorí sa s alkoholom stretávajú v zamestnaní a je pre nich ľahko dostupný (zamestnanci pivovarov, liehovarov, čašníci).
- Duševná porucha, povahová či rozumová chyba. Patria sem aj ľudia, ktorí nie sú schopní znášať záťažové situácie a frustráciu.
- Človek si sám ordinuje užívanie liekov na svoje telesné ťažkosti. Tieto lieky však neužíva po dohode s lekárom, ale ich „zneužíva“ podľa seba.
- Dôvodom môže byť aj snaha o povzbudenie nálady. Paria sem napríklad študenti, ktorí na to konzumujú alkohol vo vysokých dávkach, a tak si postupne vytvárajú návyk.
Heller (2006) uvádza, že rozhodujúcimi prvkami v dynamike vývoja závislosti sú dva mechanizmy, ktoré sa typicky menia v jednotlivých štádiách vývoja. Sú to TOLERANCIA A KONTROLA. Ľudský organizmus reaguje typicky na určitú hladinu alkoholu v krvi. Pri často opakovanom príjme alkoholu je k dosiahnutiu určitej typickej reakcie potreba stále väčšieho množstva. Tento jav nazývame tolerancia.
Tolerancia organizmu sa mení vplyvom drogy. Postupne môže organizmus tolerovať také množstvo drogy, ktoré by pre neho na začiatku znamenalo ohrozenie života.
Kontrola je schopnosť kriticky a reálne vyhodnocovať situáciu z hľadiska potrieb a povinností osobných a spoločenských. Pri vyššom obsahu alkoholu v krvi dochádza ku zmenám v psychických procesoch a ku zmene v kontrole. Táto zmena sa postupne prehlbuje a stáva sa menej spoľahlivou i pri nižšej hladine alkoholu v krvi.
Interakcia medzi zmenenou kontrolou a zvýšenou toleranciou potom vedie k nutnosti trvalého zrieknutia sa alkoholu. Zmena v kontrole tvorí podstatu poruchy organizmu a chorobného stavu bez možnosti vyliečenia – dá sa dosiahnuť iba uzdravenie bez odstránenia základnej poruchy. Mnohí si myslia, že tento stav sa dá prekonať pomocou vôle ovplyvnenej drogou. Toto však vedie človeka k márnemu a dopredu prehranému súboju, končiacemu prípadne i smrťou.
Alkohol je u nás i vo svete najrozšírenejšia droga a so svojimi účinkami na organizmus aj najviac preskúmaná, pritom však stále podceňovaná a spoločensky tolerovaná.