Negatívnym dôsledkom alkoholizmu je i narušenie sociálnych vzťahov. Prvý z dôsledkov alkoholizmu sa prejaví najskôr v najbližšom okolí alkoholika, v jeho rodine. Jeho pitie a správanie deformuje vzťahy v rodine, negatívne vplýva na deti, narúša vzťahy v rodine. Narušený je aj manželský a partnerský život.

Dôležitou oblasťou sociálnych vzťahov je pracovné prostredie alkoholika. Narušený je vzťah ku kolegom, spolupracovníkom, rovnako aj k práci, znižuje sa výkon i kvalita práce, dochádza ku konfliktom na pracovisku.

Alkoholizmus nie je len príčinou rozpadu manželstva, ale je aj dôvodom narušenia alebo úplného zániku dobrých vzťahov medzi rodičmi, deťmi, príbuznými. Je príčinou naštrbenia vzťahov medzi priateľmi a známymi a je závislá od pokročilosti závislosti alkoholika. 

Ako alkoholizmus vplýva na rodinné prostredie, partnerské vzťahy, výchovu detí a ako ovplyvňuje  pracovný výkon zamestnanca?

Pokiaľ hovoríme o dôsledkoch, ktoré spôsobuje závislosť od alkoholu v rodine, predstavujeme si ako obete závislosti rodičov predovšetkým deti. Menšie následky pripisujeme závislosti otca a väčšie závislosti matky. Závislosť však prináša viac obetí a v podstate  rozbíja celý rodinný systém i jeho jednotlivých členov.

Problémy spojené s  alkoholom sú v celom svete hodnotené predovšetkým ako problémy zdravotné. Dnes je už pomerne dobre známe pôsobenie alkoholu v ľudskom tele, i škody, ktoré v ňom spôsobuje jeho nadmerné pitie.  Rozumieme postupnému vývoju závislosti na tejto droge, niektorým aspektom jeho spoločenskej škodlivosti i negatívnym dôsledkom v rôznych oblastiach spoločenského života. Stále však zostávajú problémy prinášajúce mnohé prekvapenia.

Aké je správanie jedinca závislého od alkoholu v rodinnom systéme? Dajú sa riešiť problémy partnerských vzťahov?

Závislosť jedného člena rodiny od alkoholu  sa výrazne dotýka i ich ostatných členov. Postupne ochorie celá rodina. Spolužitie s jedincom závislým od alkoholu vnáša do systému rodiny a jeho funkcie mnoho negatívnych javov.

Konanie pod vplyvom alkoholu znemožňuje normálnu, prirodzenú komunikáciu intoxikovaného jedinca s ostatnými členmi domácnosti, nedovoľuje mu pružné  rozhodovanie.

Pri vzniku a rozvoji závislosti od alkoholu sa v rodine, ako výstižne uvádza Heller a kol. (1996), uplatňujú dva najvýznamnejšie prvky – zatajenie pitia a jeho zdôvodnenie. Utajenie devastuje v rodine komunikáciu, vzájomnú dôveru, prehádže hodnotový systém a pod..

Na takto narušené rodinné prostredie odlišne reagujú muži a ženy, čo do ochoty a schopnosti zotrvať po boku partnera, ktorý sa stal závislým od alkoholu. Muži pijú podstatne viac ako ženy, a majú tak i viacej problémov v súvislosti s abúzom alkoholu. Je však tiež faktom, že ženy majú pri rovnakom množstve  vypitého alkoholu vyššiu hladinu alkoholu  v krvi a tiež rozsiahlejšie následky. Stále však prevláda pitie mužov v spoločnosti kamarátov, v reštauračných zariadeniach trávia väčšinu voľného času, o ktorý pripravujú rodinu a predovšetkým deti. Manželka pijúceho  muža má síce viac práce, zato však môže podstatne zjednodušene a hlavne samostatne rozhodovať. Akonáhle sa všetko dá do poriadku a partner javí o dianie v rodine zvýšený záujem, cíti to manželka ako zásah do svojej kompetencie.  Tieto ženy bývajú dôsledné a priamočiare v rozhodovaní a nástupe manžela na odvykaciu liečbu.

Závislosť ženy znamená podstatne väčšie ohrozenie rodiny a jej funkcie. Predovšetkým trvale a bezprostredne narušuje obrannú rodinnú štruktúru. Žena pije spravidla doma, osamotená, s cieľom odstrániť vlastnú psychickú nepohodu spôsobenú preťaženosťou, nepochopením a rôznymi ďalšími osobnými obtiažami. Prvou a dlho jedinou korektnou osobou je manžel alebo rodič. Avšak práve títo členovia domácnosti sú v očiach ženy často nositelia dôvodov pre účelové pitie alkoholu. Muži túto nepríjemnú situáciu často tolerujú tak dlho, dokiaľ sa udrží abúzus alkoholu vnútri rodiny. Akonáhle sa „hanba“ dostane na verejnosť,  je to pre mnohých z nich signál k ústupu, ktorý má nezriedka formu rozvodu.

Ženy ostávajú po boku závislého manžela 10 krát častejšie ako manželia po boku svojich závislých žien. Je zarážujúce, že pri rozvodoch i závislé ženy získavajú do svojej starostlivosti deti desaťkrát častejšie v porovnaní s mužmi, ako uvádza Heller  a kol. (1996).

Jeden z najväčších problémov v súžití so závislou osobou od alkoholu spočíva v tom, že rozvod manželstva nerieši problémy závislosti. Často ostávajú bývať i po rozvode pod jednou strechou, a preto nie je možné úplné odlúčenie. Narastajú konflikty a najmä agresivita. Niektorí to riešia odlúčeným pracoviskom, pobytom na ubytovniach, prípadne si nachádzajú iných partnerov.      Rodiny sa dostávajú do veľmi náročných situácií aj vinou tolerantnej spoločnosti voči nadmerne pijúcim jedincom. Nároky na ich výkon sú nízke, človek si môže odpracovať chýbajúce hodiny a rôznymi „fuškami“ si môže zohnať i peniaze bokom.