Ako s ňou komunikovať

Všimli ste si, že Vaša blízka osoba, má problém s alkoholom a svoj problém si neuvedomuje? Pokiaľ áno, nie ste sám. Častokrát prví ľudia, ktorí si všimnú potenciálne rozvíjajúcu sa závislosť, nie sú užívatelia alkoholu, ale ich okolie.

Akonáhle si to všimnete, máte pred sebou neľahkú úlohu. Ako to dotyčnej povedať, aby si svoj problém uvedomila? Mali by ste sa v prvom rade obrátiť na odborníka, pretože je to náročná úloha. My Vám poskytneme iba barličku, ako k tejto neľahkej úlohe pristupovať.

Dôležité je sa pri Vašej komunikácii vyhnúť tomu, čo by mohol druhý vnímať, ako tlak a následne to subjektívne prežívať ako ohrozenie jeho slobody. Tým sa môže aktivovať mechanizmus psychologickej reaktancie emocionálnej vzbury a zvyšuje sa pravdepodobnosť, že daný človek pôjde s Vami do boja a hádky, namiesto toho, aby uznal Váš pohľad na vec. Je nutné vyhnúť sa hodnoteniu osobnosti druhého,ale hovoriť o konkrétnom chovaní, ktoré sa Vám nepáči. V praxi to znamená vyhnúť sa výrokom „si alkoholička“ ktorým druhého hodnotíme. Namiesto toho zvoliť výroky, ktorú budú objektívne opisovať konkrétne chovanie. Užitočným nástrojom je nenásilná komunikácia, jej postup môžeme zhrnúť do skratky 4P.

1Pozorovanie:

Je dôležité držať sa popisného jazyka a vyhnúť sa jazyku hodnotiacemu. V praxi to znamená povedať „včera večer si pri televízore vypila fľašu vína“ a nie „včera večer si sa pri televízore opäť opila“

S výrokom, ktorým objektívne popíšeme realitu druhá osoba nemusí súhlasiť. S výrokom, ktorým túto realitu subjektívne hodnotíme, môže veľmi ľahko nesúhlasiť a opäť ísť do odporu a hádky, či je v tomto prípade nežiadúce.

Typ, ako sa držať popisného jazyka je používať slovíčka, ktoré vyjadrujú zmyslové vnímanie, tz. videl som, počul som, atď… Je možne, že to na Vás pôsobí, ako hra so slovíčkami, ale popisný jazyk Vám vytvára spoločnú pôdu pod nohami, od ktorej sa môžete odraziť a mať ju pevne pod nohami v ďalších 3 krokoch nenásilnej komunikácie. Má to teda veľký zmysel. Začnite popisovať správanie, s ktorým druhá strana nemôže nesúhlasiť, tz. používajte popisný jazyk pre poukázanie na konkrétne objektívne pozorovateľné chovanie druhého človeka.

2Pocity:

V druhom kroku prichádza na rad, tomu druhému povedať, aké pocity vo Vás vyvoláva chovanie, ktoré ste popísali v prvom kroku. Majte na pamäti, že za svoje pocity ste zodpovedný Vy sami a na to vo Vašej komunikácie reflektujte. Nehovorte teda druhému, že Vás naštvala, ale že ste naštvaný. Chovanie druhej osoby vo Vás tieto pocity síce vzbudilo, ale nespôsobilo. Vami preživané pocity sú zapríčinené (ne) uspokojenými potrebami, o ktorých je krok 3.

Povedzte druhému, ako sa cítite a spojte to s pozorovaním z prvého kroku. Napr.: „keď si včera večer vypila pri televízore fľašu vína, cítil som sa smutný … „ Vyhnite sa hodnoteniu: „cítil som sa dobre, alebo zle“ nejde totiž o názvy pocitov, ale o ich hodnotenie

3Potreby:

Pri vyjadrení svojich pocitov ich spojte s konkrétnou potrebou, ktorá dané pocity vyvoláva. Napr. „keď si včera večer pri televízore vypila fľašu vína, cítil som sa smutný, pretože som potreboval blízkosť …“

Potreby máme všetci ľudia spoločné, každý niekedy potrebuje blízkosť, pochopenie rešpekt, odpočinok, atď… Keď ich teda dokážeme pomenovať, je väčšia šanca, že druhý pochopí, prečo sa cítime, tak ako sa cítime, pretože tieto potreby má on sám. Presné pomenovanie potrieb je najdôležitejšia časť nenásilnej komunikácie a keď zvládnete identifikovať svoje potreby a prípadne i potreby druhého, ktoré motivujú súčasné chovanie, pomôže Vám to lepšie chápať seba, ako aj tých druhých.

4Prosba:

Posledná časť konceptu nenásilnej komunikácie je prosba. Jedná sa o konkrétne chovanie, ktorým by druhý človek mohol naplniť Vašu nenaplnenú potrebu z bodu 3. Napr.: „keď si včera večer pri televízii vypila fľašu vína, cítil som sa smutný, pretože som potreboval blízkosť. Mohli by sme sa o tom porozprávať, čo ťa vedie k tomu večer piť?

V tomto kroku je dôležité, aby sa z prosby nestal rozkaz! Inými slovami, pokiaľ druhý odmietne našu prosbu slniť, nesmieme prejsť do útoku, či urážok. V tomto prípade sa totiž nejednalo o prosbu, ale skrytý rozkaz. A všetka naša snaha vychádza na zmar.
Posledná časť konceptu nenásilné komunikácie je prosba. Jedná se o konkrétne chovanie, ktorým by druhý človek mohol naplniť Vašu nenaplnenú potrebu z bodu 3. 

Prax:

Bonusovým bodom je 5P – Prax. Rovnako ako so všetkým novým, tak aj komunikácia, premýšľanie v koncepte nenásilnej komunikácie si vyžaduje tréning. Väčšina z nás totiž zo školy a zo života nie je naučená hovoriť o svojich potrebách. Akonáhle sa to ale naučíme, otvoria sa nám nové dvere k pochopeniu druhých a k nájdeniu spôsobu, akým im môžeme pomôcť.

Pre bližšie vysvetlenie a pochopenie témy nenásilnej komunikácie odporúčame prečítať si knihu Nenásilná komunikace od Marshalla Resenberga. 

Zdroj: https://chciodvykat.cz/clanky/jak-komunikovat-se-zavislym/