Jellínekova klasifikácia, ktorá sa používa už pol storočie rozdeľuje 4 vývojové štádia závislosti, ako ich uvádza Nešpor (1999) a zároveň popisuje i ďalší odborník Heller a kol. (1996):

1. štádium iniciálne – počiatočné

Počas tohto štádia nie je navonok viditeľné líšenie svojím pitím od svojho okolia a spoločenských noriem. Len človek sám – a niekedy si to ani neuvedomuje cíti, že sa pod vplyvom alkoholu cíti lepšie. Pije častejšie, jeho tolerancia rastie a s ňou i dávka  nutná k „vyriešeniu problémov“.  V tomto štádiu  „budúci pacient“ pije preto, že nevie inak riešiť svoj problém (nespokojnosť v práci, vzťahové problémy). Ak nájde riešenie problému obmedzí i svoje pitie. Je však pravdepodobné, že na ďalší problém bude znovu reagovať pitím.

2. štádium prodromálne – varovné

Rastúca tolerancia na alkohol spôsobuje, že k vyvolaniu príjemného pocitu je nutná stále vyššia jeho hladina v krvi. K dosiahnutiu žiadúcej hladiny musí piť rýchlejšie než okolie, pripravuje si náskok a začína piť potajomky. Uvedomuje si, že jeho pitie môže byť nápadné a začína sa hanbiť za svoje správanie. Druhé štádium je hranicou možnosti riešiť  situáciu kontrolovaným pitím a vyriešením problémov. 1. a 2. štádium sa nazýva i predchorobie. Vo chvíli, keď sa k príznakom druhého štádia pridružia „okienka“ začína 3. štádium – vlastná choroba.

3. štádium kruciálne – rozhodné

Človek znesie konzumovať vysoké dávky alkoholu. Postupne však dochádza k tomu, že hladina, ktorú vníma ako príjemnú, už prakticky splýva s hladinou, kedy je zreteľne opitý. To sa prejaví u neho tak, že  pôsobí dlho triezvo a potom sa náhle počas požitia jedného pohárika úplne opije. Jediným riešením situácie je abstinovať, to však  doteraz nevie a vedieť nechce. Buduje si racionalizačný systém tým, že ospravedlňuje svoje pitie. 

     Celé 3. štádium ovláda pocit, že nie je na tom tak zle, aby nedokázal piť s mierou. Jeho cieľom je  neopiť sa, ale nie nenapiť sa. Nastáva spád, ktorý nedokáže zastaviť bez odbornej pomoci. Každé oddiaľovanie liečby je zbytočným predlžovaním utrpenia pacienta i jeho okolia a môže narobiť nenapraviteľné škody.

4. štádium terminálne – konečné

Charakteristickým znakom 4. štádia je nepríjemný stav po „vytriezvení“, ktorý je človek „nútený“ liečiť ďalšou dávkou alkoholu tzv. „rannými dúškami“. Je to najmä preto, aby utlmil tras tela. Ak pokračuje v ranných dúškoch vzniká „ťah“ – niekoľkodňové obdobie pitia, počas ktorého nevytriezve. Tu už neostáva pitie iba pri alkoholických nápojoch, ale konzumuje aj technické prostriedky.

     V dôsledku vyčerpania rezerv organizmu a poškodenia pečene vzníká pokles tolerancie – opije sa menšou dávkou alkoholu ako v minulosti. Nastupuje degradácia osobnosti, úpadok, keď jedinou požiadavkou na život je získanie drogy. Nastupuje stav, keď to nejde s drogou, ale ani bez drogy. Väčšinou až v tejto fáze hľadá postihnutý pomoc, niekedy až po pokuse o sebevraždu.

     Nebezpečie u každého človeka je práve v tom, že nikto nevie určiť, ktorý pohárik je ten, ktorý ho posunie za hranicu závislosti.