Snáď prakticky každý z nás se vo svojom živote stretne s alkoholom. Približne každý piaty človek ho odmietne a ďalej ani nekonzumuje, alebo iba výnimočne. Ostatní ľudia  viac či menej pijú, pričom množstvo vypitého alkoholu závisí na tom, v akej spoločnosti sa nachádzajú. Približne každému desiatemu človeku spôsobí pitie alkoholu občas  problémy, ktoré sa ale nestupňujú. O závislosti od alkoholu hovoríme vtedy, ak sa problémy s pitím začnú časom stupňovať a ničiť základné hodnoty daného jedinca.

Príčiny toho, prečo u niektorých ľudí vzniká závislosť od alkoholu a iní pijú bez problémov celý život môžu byť vnútorné (psychologické, biologické), alebo vonkajšie (sociálne). Dlhotrvajúce nadmerné pitie, nech už sú príčiny akékoľvek, spôsobuje, že bunky organizmu si zvyknú na trvalý prísun alkoholu. Dôsledkom je znížená odpoveď na pôvodne účinnú dávku – rast  tolerancie – ten vedie k stupňovaniu dávok a neskôr k rozvoju syndrómu odobratia drogy (nazývaného abstinenčný syndróm) pri prerušení pitia. Toto je, ako uvádza Heller a kol. (1996) základ bludného kruhu choroby.

Rýchlosť vypestovanej závislosti je závislá na dispozíciách jednotlivca, veku pri začatí pitia a spôsobu zneužívania alkoholu. Čím väčšie dispozície človek má, čím mladší začne pravidelne piť a čím skôr začne užívať alkohol ako drogu (t.j. s cieľom ovplyvniť svoju psychiku), tým rýchlejšie závislosť vzniká. Pokiaľ začne pravidelne piť človek vybavený vrodenou dispozíciou – „talentom“, prejaví sa u neho závislosť obvykle do 35 roku života.

  Dlhodobým pravidelným pitím sa dá vypestovať závislosť i bez „talentu“, ale trvá to dlhšie.