Väčšina „nielen“ závislých od alkoholu sa zamyslí na tým, či môže byť závislosť dedičná.

Sú teda deti z rodín, kde je jeden, prípadne i obidvaja rodičia závislí od alkoholu  nejako zdravotne poškodené a hrozí im nebezpečie, že sa stanú závislými?

Oddávna je tradovaný fakt,  že deti rodičov závislých od alkoholu sa stávajú vo svojom  neskoršom živote závislými na alkohole častejšie. Je otázka, či je to dané dedičnosťou, genetikou, alebo vplyvom výchovy a spoločenským prostredím.

Staršie výskumné práce v tejto oblasti vyzdvihovali vplyvy prostredia, jeho sociálne a psychologické faktory. Závery týchto prác vychádzali z toho, že deti z rodín  s rodičom závislým od alkoholu, pokiaľ boli vychovávané v náhradných rodinách,  kde sa neholdovalo alkoholu, alebo dokonca v rodinách abstinentov, mali v dospelosti podobný vzťah k alkoholu, ako malo ich okolie, ich náhradná rodina – a závislými sa nestali.

Postupne však výskumy ukázali (Heller a kol., 1996), že ani genetika nie je bez vplyvu. U matiek závislých od alkoholu bol napríklad zistený asi trojnásobne vyšší výskyt dcér neskôr tiež závislých od alkoholu. Abúzus alkoholu u adoptívnych rodičov nezvýšil zretelne neskorší abúzus alkoholu u adoptovaných dievčat. Ukazuje sa teda dôležitosť predovšetkým materskej dedičnosti.

Zodpovednosť za vrodené poškodenia detí alkoholom bola prenesená na matky i z dôvodov skutočností, ktoré zistili vedci v roku 1973, ako ich uvádza Heller a kol., (1996). Tieto typické poškodenia plodu u novorodencov boli zistené pri nadmernom požívaní alkoholu matkou

• alkohol požitý matkou prechádza úplne voľne z jej krvného obehu do obehu dieťaťa a poškodzuje jeho mozgové tkanivo. Prekázateľne škodlivý vplyv na plod má denná dávka od 60 – 80 g čistého alkoholu a škodlivá môže byť už aj polovičná dávka,
• ak tehotná žena nadmerne konzumuje alkohol, môže potom s veľkou pravdepodobnosťou porodiť defektné dieťa. Najzávažnejším poškodením je postihnutie jeho centrálneho nervového systému s poruchou rozumovej schopnosti dieťaťa znížené do pásma hlbšeho podpriemeru, ale i do debility, prípadne i imbecility. Ochorenie je označované ako fetálny alkoholový syndróm. Pokiaľ matka začne abstinovať, ďalšie dieťa sa rodí zdravé.

Vedľa mechanizmu dedičného vplyvu pôsobia na vývoj detí v rodinách, kde je aspoň jeden rodič závislý od alkoholu i sociálne faktory. Tieto deti sú ďaleko viac ohrozené vo zvládaní životných situácií a v dospelosti sa často stávajú závislými v dôsledku porušenia obrannej funkcie rodiny. Deti veľmi obtiažne znášajú nejasnosť rodičovských rolí a vzniká trvalé napätie v rodine.  Stávajú sa úzkostnými  a  preberajú zodpovednosť za zlyhávajúceho rodiča. Prestávajú sa hrať a majú „dospelé starosti“. Kto túto situáciu zo svojho okolia nepozná, nevie si predstaviť, aký je smutný pohľad na takto fungujúcu rodinu. (Heller, 1996)

U detí z rodín závislých rodičov sa už v detstve vyskytujú rôzne formy duševných poruch v psychickom vývoji, ktoré negatívne ovplyvňujú jeho schopnosť adaptovať sa medzi deťmi. Táto socializácia detí je poškodzovaná vo väčšom rozsahu u detí, ktoré majú závislú matku.