Problematika závislosti od alkoholu sa rozpracovávala aj na fóre svetovej zdravotníckej organizácie v polovici 40-tych rokov a rozhodujúcim spôsobom k tomu prispel E.M.Jellínek Okrem toho, že vyčlenil štyri štádia, resp. fázy vývinu alkoholizmu, rozlišoval ešte 5 typov alkoholizmu: typ ALFA – nedisciplinované pitie, účinok alkoholu sa využíva na „zmiernenie“ telesných alebo duševných ťažkostí. Chýba pri ňom …
Jellínekova klasifikácia, ktorá sa používa už pol storočie rozdeľuje 4 vývojové štádia závislosti, ako ich uvádza Nešpor (1999) a zároveň popisuje i ďalší odborník Heller a kol. (1996): 1. štádium iniciálne – počiatočné Počas tohto štádia nie je navonok viditeľné líšenie svojím pitím od svojho okolia a spoločenských noriem. Len človek sám – a niekedy si to ani neuvedomuje cíti, …
Snáď prakticky každý z nás se vo svojom živote stretne s alkoholom. Približne každý piaty človek ho odmietne a ďalej ani nekonzumuje, alebo iba výnimočne. Ostatní ľudia viac či menej pijú, pričom množstvo vypitého alkoholu závisí na tom, v akej spoločnosti sa nachádzajú. Približne každému desiatemu človeku spôsobí pitie alkoholu občas problémy, ktoré sa ale nestupňujú. O závislosti od alkoholu …
Faktory, ktoré sa podieľajú na vzniku závislosti uvádza Heller a kol. (1996) nasledovne: genetická dispozícia – vznik alkoholizmu môže byť geneticky podmienený. Závislosť od alkoholu sa nededí ako choroba, ale ako dispozícia k nej, osobnostná štruktúra postihnutého – vyskytuje sa u senzitívnych ľudí, pre ktorých sú charakteristické vlastnosti ako úzkostlivosť, citová nezrelosť, ambivalentný postoj k autorite, pocit samoty, …
Závislosť je problematika, s ktorou sa často stretávame, avšak nie vždy na ňu správne reagujeme. Málo na ňu myslia lekári prvého kontaktu, ale i lekári odborníci. Laická verejnosť často nepovažuje závislosť za chorobu a závislého človeka posudzuje, ako by sa dostal do problémov len svojím vlastným pričinením, svojou vlastnou vinou a predovšetkým v nej prevláda názor, že keby postihnutý chcel, …