Jiří Heller (17. 4. 1943–27. 3. 2021) je jednou z nejvýznamnějších postav české a slovenské adiktologie. Byl bezesporu nejvýznamnější postavou v oblasti léčby žen závislých na návykových látkách, ale podstatnou měrou přispěl i v řadě dalších oblastí – v oblasti resocializace závislých, krizové intervence, v oblasti psychoterapeutického vzdělávání a dalších. Jiří Heller se narodil v …
svojpomocná organizácia pre ženy závislé od alkoholu, alebo iných drogách. Vzájomná pomoc je v intenciách vyššej zodpovednosti nielen za seba, ale i za druhých. V Lojovickej liečebni (pri Prahe) na vzájomnú pomoc kládli dôraz a doporučovali vytváranie dvojic či trojic žien so vzájomnou dôverou a možnosťou si pomôcť. Od roku 1988 sa vytvorili spontánne dve …
Problematika závislosti od alkoholu sa rozpracovávala aj na fóre svetovej zdravotníckej organizácie v polovici 40-tych rokov a rozhodujúcim spôsobom k tomu prispel E.M.Jellínek Okrem toho, že vyčlenil štyri štádia, resp. fázy vývinu alkoholizmu, rozlišoval ešte 5 typov alkoholizmu: typ ALFA – nedisciplinované pitie, účinok alkoholu sa využíva na „zmiernenie“ telesných alebo duševných ťažkostí. Chýba pri ňom …
Jellínekova klasifikácia, ktorá sa používa už pol storočie rozdeľuje 4 vývojové štádia závislosti, ako ich uvádza Nešpor (1999) a zároveň popisuje i ďalší odborník Heller a kol. (1996): 1. štádium iniciálne – počiatočné Počas tohto štádia nie je navonok viditeľné líšenie svojím pitím od svojho okolia a spoločenských noriem. Len človek sám – a niekedy si to ani neuvedomuje cíti, …
Väčšina „nielen“ závislých od alkoholu sa zamyslí na tým, či môže byť závislosť dedičná. Sú teda deti z rodín, kde je jeden, prípadne i obidvaja rodičia závislí od alkoholu nejako zdravotne poškodené a hrozí im nebezpečie, že sa stanú závislými? Oddávna je tradovaný fakt, že deti rodičov závislých od alkoholu sa stávajú vo svojom neskoršom živote závislými na …
Sociálna prosperita detí z rodín so závislým rodičomČítať viac »
Snáď prakticky každý z nás se vo svojom živote stretne s alkoholom. Približne každý piaty človek ho odmietne a ďalej ani nekonzumuje, alebo iba výnimočne. Ostatní ľudia viac či menej pijú, pričom množstvo vypitého alkoholu závisí na tom, v akej spoločnosti sa nachádzajú. Približne každému desiatemu človeku spôsobí pitie alkoholu občas problémy, ktoré sa ale nestupňujú. O závislosti od alkoholu …
Svojpomocné skupiny sú skupiny osôb zamerané na doliečovanie a rehabilitáciu ľudí s podobným osudom. Hnacou silou svojpomoci je uvedomenie si, že človek potrebuje iných, rovnako postihnutých práve tak, ako oni potrebujú jeho. Ľudia si lepšie rozumejú práve preto, lebo majú podobné problémy, na ktoré aj podobnými reakciami reagujú. Svojpomoc vznikla z poznania, že samotní postihnutí, ich rodiny a priatelia …
Negatívnym dôsledkom alkoholizmu je i narušenie sociálnych vzťahov. Prvý z dôsledkov alkoholizmu sa prejaví najskôr v najbližšom okolí alkoholika, v jeho rodine. Jeho pitie a správanie deformuje vzťahy v rodine, negatívne vplýva na deti, narúša vzťahy v rodine. Narušený je aj manželský a partnerský život. Dôležitou oblasťou sociálnych vzťahov je pracovné prostredie alkoholika. Narušený je vzťah ku kolegom, spolupracovníkom, rovnako aj k práci, …
Faktory, ktoré sa podieľajú na vzniku závislosti uvádza Heller a kol. (1996) nasledovne: genetická dispozícia – vznik alkoholizmu môže byť geneticky podmienený. Závislosť od alkoholu sa nededí ako choroba, ale ako dispozícia k nej, osobnostná štruktúra postihnutého – vyskytuje sa u senzitívnych ľudí, pre ktorých sú charakteristické vlastnosti ako úzkostlivosť, citová nezrelosť, ambivalentný postoj k autorite, pocit samoty, …
Mnohí závislí od alkoholu nepokladajú za najväčší problém ich závislosť, ale to, že sa musia z nej liečiť. Začatím liečby totiž závislý dostáva definitívnu nálepku alkoholika. Táto nálepka mu ostáva takmer do konca života. Diagnóza alkoholizmu nie je diagnóza na dva týždne, alebo dva roky. Je to diagnóza doživotná. Ak sa jedinec rozhodne pre liečbu, vývoju …